Prečo táto iniciatíva
Univerzity boli už v starej Európe príkladmi európanstva. Nielen preto, že na nich vládla jednotná reč, latina a rovnaký učebný program, ktorý hovoril o univerzálnom človeku, povýšenom nad všetky národnostné partikularizmy, nehovoriac o tom, že univerzitni majstri mali právo vyučovať akýkoľvek národ na kontinente. Pravdaže, univerzalistický princíp stredoveku v romantizme prekročil princíp národný, aby sme dnes mohli nacionalistické rozpory, ktoré v Európe navŕšilo 19., ale najmä 20. storočie, znova v zjednocujúcej sa Európe prekonávať princípom vyšším, univerzálnym, integrujúcim.Jeden z najväčších českých literárnych kritikov prvej tretiny 20. storočia, profesor Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej F. X. Šalda, už pár rokov pred vypuknutím druhej svetovej vojny napriek hrozbe tejto kataklizmy veštil civilizačné zjednotenie Európy na podklade všeobecných princípov práva a spravodlivosti a zdôrazňoval, že pre malé štáty a národy, najmä pre nás, kladie sa otázka tak, že musíme svoj nacionalizmus vedome prevádzať na menovateľa univerzálneho, vyrovnávať ho účelne a zámerne univerzalizmom. Pripomínal, že to sme robili veľmi šťastne v stredoveku, to sme robili v časoch obrodenských, to musíme robiť dnes aj zajtra. Šalda, odchovanec západného, najmä románskeho kultúrneho sveta, zdôrazňoval: „Verím v poslanie stredu v Európe“ a zároveň kládol rečnícku otázku: „Nemohla by to byť myšlienka stredoeurópska, a špeciálne myšlienka naša?“, pýtal sa roku 1935 v úvahe Češství a Evropa v Zápisníku, svojom personálnom časopise, a dával budúcim rovno návod: „To je kultúrny program nie na jedno storočie, ale na niekoľko storočí“.
Aj keď sa dejiny onedlho vzopreli tejto jeho vízii, desaťročia neskôr svedčia o tom, že to bola vízia realizovateľná. Dnes, zdá sa, že napriek všetkej globalizačnej skepse, eurobyrokracii, jestvuje európska kultúra a jestvuje aj stredoeurópska kultúra, jestvuje dejinný priestor strednej Európy, ktorý iný profesor Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, Karel Kosík, definoval neskôr ako sporný priestor a priestor sporu, jeho subjektom sú však národy, ktoré hľadajú spôsob spolužitia. Dnes možno nástojčivejšie ako kedykoľvek predtým.
V triumviráte intelektuáli-politici-experti dnes akoby najmenej bolo počuť hlas tých prvých. Univerzity akoby už strácali svoje výsadné postavenie vo vzdelávacom systéme nielen v strednej Európe, hoci spoločnosť nepopiera ich dôležitosť. V časoch formovania moderných národov bol tento nový projekt kolektívnej identity dielom intelektuálov, dnes, keď sa nielen v strednej Európe situácia zmenila, národné projekty sa stali štátom garantovanou realitou, ku ktorej by mali byť intelektuáli skôr kritickí. To všetko dnes potrebuje vedeckú reflexiu, na ktorej by mali participovať aj naše univerzity spoluprácou na zmysluplných projektoch, inšpiratívnych pre všetkých zúčastnených. V čase, keď sa začína uvažovať o spoločnom dejepise Európy, spolupráca stredoeurópskych univerzít by mohla byť dobrým fundamentom – nielen v historiografii, ale vo všetkých humanitných disciplínach. Je to projekt perspektívny, ako prorokoval F. X. Šalda, nielen na jedno storočie.
Doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc.